Strach

Autor: Tomáš Fuček | 12.2.2014 o 16:50 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  77x

Každý má rešpekt keď sa zjavý

plačom, schúlený do klbka

robím obranu , slušne je ju zdravým

 


Bez výčitiek svedomia do nej meč zatnem

jej rozkazy plniť nebudem

bude mŕtva, no len do času

kedy sa zmení opäť v Diabolskú krásu

 


Teraz však vládne nad mojimi rukami, skutkami, zanedbávam dobré

moje srdce nevládze, no stále bojuje

je vari šťastie to, čo iný chcú?

NIE! Šťastie je podať ruku pomocnú

 


Po tichu, odobrať sa vlastnou cestou

neobzerať sa a hľadieť vpred

zatvárať oči, nepociťovať hnev

odraziť sa, nikdy nepocítiť zem

Takto sa jej ubránim , hoci aj holým životom

 

No nestratím dušu, ani to, Kto vlastne som!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Únos. Film, ktorý vznikol napriek výstrahám právnikov

Pri nakrúcaní prvého slovenského trileru bola aj mama Roberta Remiáša.

KULTÚRA

Česi na objednávku vlády nikoho neuniesli, predbehli nás v inom

Českí filmári vedia, kde hľadať hrdinov.


Už ste čítali?