Opačne to ide tiež

Autor: Tomáš Fuček | 4.8.2014 o 18:00 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  72x

Zvonka čierny vo vnútri farebný,
som neobyčajný, šťastný aj spokojný.
Hľadám cestu ktorou sa mám dať,
neostáva mi nič iné ako vozy na oblohe rátať.
Nesiem na ramenach ťarchu a aj šťastie,
nenávisť, krutosť no aj láska a stále plný vášne.
Bez toho aby som klesol, nemohol by som stúpať.
Neostava mi nič iné , len nad chybami rukou mávať.
Nad prekážkou postaviť most v pote tváre,
Žiť za úsmev a platiť dane.


Je pekne prežívať, krajšie je však žiť,
je umenie básniť no náročne nájsť ten správny rým.
Je duša, čo ma robí človekom,
je však aj zloba, čo ma robí netvorom.
Je láska, ktorá mi nasadí putá,
je však aj blázon, ktorého až kazajka spúta.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Únos. Film, ktorý vznikol napriek výstrahám právnikov

Pri nakrúcaní prvého slovenského trileru bola aj mama Roberta Remiáša.

KULTÚRA

Česi na objednávku vlády nikoho neuniesli, predbehli nás v inom

Českí filmári vedia, kde hľadať hrdinov.


Už ste čítali?