Vyznanie paradoxu lásky

Autor: Tomáš Fuček | 18.1.2015 o 22:45 | (upravené 19.1.2015 o 4:41) Karma článku: 2,17 | Prečítané:  206x

Deň strávený s ľuďmi ktorých mám rád, ale nemôžem byť s osobou ktorú milujem... aj keď som stretol plno sqelých ľudí... nie je to, čo si moje srdce pýta...

Kde idem a kde ty? 
Prečo v očiach strach a na zemi konfety? 
Začala sa námaha, ktorá nikdy neskončí
Prečo sa mi namiesto strachu, radosť derie do očí? 
Moje srdce bije ale občas prestáva 
desí ma byť na Zemi, opustený, bez teba

Drž ma a ja podám tebe ruku 
aj keď budeš šepkať dobro v nenávistnom kruhu
Podrž moje plecia na nohách 
dokým sa nevytratí z mojej duše strach 
Podpor potom môj hriech požehnaný Bohom 
A ja ti sľúbim večnosť v objatí mojom. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Únos. Film, ktorý vznikol napriek výstrahám právnikov

Pri nakrúcaní prvého slovenského trileru bola aj mama Roberta Remiáša.

KULTÚRA

Česi na objednávku vlády nikoho neuniesli, predbehli nás v inom

Českí filmári vedia, kde hľadať hrdinov.


Už ste čítali?